Čo ani oko neminie...

Autor: Mária Obžinková | 2.7.2013 o 9:43 | (upravené 2.7.2013 o 9:56) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  23x

Jedného krásneho podzimného večera na lúke...

... Lúka bola zelená, stromy tiež a pes štekal surovo na dianie okolo.

Ako som tak počúvala spevavý štebot vtákov rozjasnila sa mi myseľ a hneď som vedela, že na lúke nie som sama. Nie. Vtáky sú v každom z nás a v každom z nás je lúka. Ak sa máme ponoriť do svojich predstáv a sledovať to dianie medzi stromami, tak v tej chvíli akoby nepočujeme nič iné.

Naraz som zistila, že ležím v kaluži, pod bosími nohami mám čosi živé...

 

Nebola som na lúke...
.

.

.

Padol ďalší výstrel...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Trump pokračuje v kampani. Útočí, rozdeľuje a izoluje

Prvý Trumpov prejav vo funkcii prezidenta sa podobal na tie, ktoré prednášal ešte pred voľbami.

KOMENTÁRE

Ďakujem Obamovi. A teraz nastáva panika

Obama zvládol osem rokov bez škandálu, Trump ich mal už počas kampane.


Už ste čítali?