Čo ani oko neminie...

Autor: Mária Obžinková | 2.7.2013 o 9:43 | (upravené 2.7.2013 o 9:56) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  31x

Jedného krásneho podzimného večera na lúke...

... Lúka bola zelená, stromy tiež a pes štekal surovo na dianie okolo.

Ako som tak počúvala spevavý štebot vtákov rozjasnila sa mi myseľ a hneď som vedela, že na lúke nie som sama. Nie. Vtáky sú v každom z nás a v každom z nás je lúka. Ak sa máme ponoriť do svojich predstáv a sledovať to dianie medzi stromami, tak v tej chvíli akoby nepočujeme nič iné.

Naraz som zistila, že ležím v kaluži, pod bosími nohami mám čosi živé...

 

Nebola som na lúke...
.

.

.

Padol ďalší výstrel...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Prečo je nevyhnutná vojna Facebooku a Bruselu

Padol prvý výstrel v regulačnej vojne, ktorá bude určovať podobu Európy.

DOMOV

Únos, ktorý prispel k zrušeniu amnestií, prekonal očakávania

Od marca ho videlo vyše 275-tisíc divákov.


Už ste čítali?