Čo ani oko neminie...

Autor: Mária Obžinková | 2.7.2013 o 9:43 | (upravené 2.7.2013 o 9:56) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  25x

Jedného krásneho podzimného večera na lúke...

... Lúka bola zelená, stromy tiež a pes štekal surovo na dianie okolo.

Ako som tak počúvala spevavý štebot vtákov rozjasnila sa mi myseľ a hneď som vedela, že na lúke nie som sama. Nie. Vtáky sú v každom z nás a v každom z nás je lúka. Ak sa máme ponoriť do svojich predstáv a sledovať to dianie medzi stromami, tak v tej chvíli akoby nepočujeme nič iné.

Naraz som zistila, že ležím v kaluži, pod bosími nohami mám čosi živé...

 

Nebola som na lúke...
.

.

.

Padol ďalší výstrel...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami (Komentár Máriusa Kopcsaya)

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

EKONOMIKA

Kažimír dostal košom. Sulík odmietol zmenu dlhovej brzdy

Sulík sa stretol s ministrom financií.

KOMENTÁRE

Férové, ale drsné ultimátum z USA (Schutzov týždeň)

Prečo je balvanom v oku ten iliberál, ktorý nevládne?


Už ste čítali?