... Lúka bola zelená, stromy tiež a pes štekal surovo na dianie okolo.
Ako som tak počúvala spevavý štebot vtákov rozjasnila sa mi myseľ a hneď som vedela, že na lúke nie som sama. Nie. Vtáky sú v každom z nás a v každom z nás je lúka. Ak sa máme ponoriť do svojich predstáv a sledovať to dianie medzi stromami, tak v tej chvíli akoby nepočujeme nič iné.
Naraz som zistila, že ležím v kaluži, pod bosími nohami mám čosi živé...
Nebola som na lúke...
.
.
.
Padol ďalší výstrel...